Kyjev 26. novembra (TASR) - Ukrajinský prezident Petro Porošenko v pondelok podpísal výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany vyhlásiť v krajine stanné právo, ktoré bude platiť od 26. novembra do 25. januára 2019. Informovala o tom agentúra RIA Novosti.
Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany Ukrajiny (SNBO) z 26. novembra "o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie stanného práva na Ukrajine".
Príslušný prezidentský výnos bol zverejnený na oficiálnom webe hlavy štátu. Agentúra Interfax-Ukrajina poznamenala, že rozhodnutie SNBO bolo zverejnené bez bodu č. 12, ktorý podlieha utajeniu.
Výnos nadobúda platnosť svojím zverejnením. Kontrolovať jeho plnenie je v kompetencii tajomníka SNBO Oleksandra Turčynova.
Vyhlásenie stanného práva je reakciou na incident, ktorý sa v nedeľu odohral v Azovskom mori.
Rusko tvrdí, že plavidlá ukrajinských námorných síl - Berďansk, Nikopol a Jany Kapu - v nedeľu narušili ruskú hranicu, nereagovali na výzvy sprevádzajúcich plavidiel pohraničnej služby FSB a Čiernomorskej flotily a dopustili sa nebezpečného manévrovania. Posádky i lode boli zadržané.
Velenie ukrajinskej armády informovalo, že do incidentu s ruskými loďami prerástol vopred naplánovaný presun ukrajinských plavidiel z prístavu Odesa do prístavu Mariupol, ktorý sa začal 23. novembra.
Plavbu ukrajinských lodí cez víkend zastavila informácia o zatvorení plavebnej zóny v Kerčskom prielive, ktorú však medzinárodné inštitúcie nepotvrdili. Ukrajinské plavidlá preto pokračovali v plavbe aj v nedeľu.
O uzavretí plavebnej zóny boli ukrajinské plavidlá i medzinárodné úrady informované až v nedeľu popoludní. Ukrajina pritom tvrdí, že táto informácia sa nezakladala na pravde, pretože popod most cez Kerčský prieliv v danom čase preplávalo niekoľko ruských lodí.
Napriek tomu ukrajinské velenie v nedeľu popoludní rozhodlo o návrate ukrajinských plavidiel do Odesy.
V čase, keď tieto lode menili kurz, však posádky hliadkujúcich ruských plavidiel spustili paľbu, tvrdí ukrajinská strana.
Pri incidente bolo podľa ukrajinských zdrojov zranených najmenej šesť ukrajinských vojakov, pričom stav dvoch z nich je údajne ťažký.
Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú zo zodpovednosti za tento incident, ktorý rovnako zhodne označujú za provokáciu druhej strany.
Na základe bilaterálnej dohody majú Rusko i Ukrajina právo využívať Azovské more, ktoré s Čiernym morom spája práve Kerčský prieliv. Ruské námorné sily však v posledných mesiacoch výrazne posilňujú svoju prítomnosť v Kerčskom prielive a došlo aj k viacerým incidentom s ukrajinskými plavidlami. Tento stav trvá odvtedy, ako Rusko sprevádzkovalo Kerčský most, ktorý spája Krymský polostrov priamo s pevninským Ruskom.
Výbor ukrajinského parlamentu odporučil poslancom odobriť výnos o stannom práve
Branno-bezpečnostný výbor ukrajinského parlamentu odporučil v pondelok poslancom, aby podporili vyhlásenie stanného práva na Ukrajine. Informovala o tom tlačová agentúra UNIAN.
Výnos o rozhodnutí Rady národnej bezpečnosti a obrany (SNBO) vyhlásiť na Ukrajine stanné právo podpísal v pondelok ukrajinský prezident Petro Porošenko. Stanné právo má platiť od 26. novembra do 25. januára 2019.
Ako napísala agentúra Interfax-Ukrajina, Porošenkovým podpisom nadobúda účinnosť rozhodnutie SNBO z 26. novembra "o mimoriadnych opatreniach na zabezpečenie štátnej suverenity a nezávislosti Ukrajiny a zavedenie stanného práva na Ukrajine".
V súlade s ukrajinským právnym poriadkom musí teraz parlament tento výnos schváliť a potvrdiť najneskôr do dvoch dní. Ukrajinská Najvyššia rada sa na svojom mimoriadnom zasadnutí zišla v pondelok popoludní.
Po tom, ako parlament odobrí výnos o vyhlásení stanného práva, musí byť tento dokument zverejnený v médiách. Okrem toho Ukrajina o tomto mimoriadnom režime musí informovať aj generálneho tajomníka OSN a jeho prostredníctvom aj štáty Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach.
Režim stanného práva môže byť zrušený prezidentským výnosom, ak je úplne odstránená hrozba útoku alebo hrozba pre nezávislosť a územnú celistvosť krajiny.
Ako uviedla televízna stanica 112 Ukrajina, súčasťou opatrení sprevádzajúcich stanné právo sú sprísnená ochrana objektov, pracovná povinnosť pre všetkých práceschopných obyvateľov pri likvidácii následkov mimoriadnych udalostí alebo pri výkone verejnoprospešných prác, využitie firiem - bez ohľadu na to, či sú majetkom súkromníka alebo štátu - pre potreby obrany štátu a rekvirácia súkromného či komunálneho majetku.
Súčasťou opatrení v rámci stanného práva sú aj zákaz nočného vychádzania, mimoriadny režim pri vstupe na územie krajiny a pri jeho opúšťaní, obmedzenie pohybu automobilov, kontrola dokladov a v prípade nutnosti aj prehliadka osobných vecí, áut, nákladov, úradov, bytov či domov a tiež zákaz konania zhromaždení, mítingov, demonštrácií a iných masových podujatí.
Možný je aj zákaz činnosti politických strán a hnutí, spoločenských organizácií, ak bude smerovať k likvidácii nezávislosti Ukrajiny či zmeny jej ústavného poriadku násilnou cestou.
Agentúra RIA Novosti upozornila, že nasledujúce prezidentské a parlamentné voľby sa na Ukrajine majú uskutočniť na jar a na jeseň roku 2019. Oficiálne sa volebná kampaň začína koncom decembra. Záujem uchádzať sa o funkciu prezidenta už prejavilo viacero osôb vrátane expremiérky Julije Tymošenkovej. Samotný Porošenko sa zatiaľ vo veci svojej kandidatúry nevyjadril.
V rámci stanného práva platí aj pozastavenie alebo obmedzenie práva na voľbu miesta prechodného alebo trvalého pobytu, regulácia práce polygrafických firiem, vydavateľstiev, televíznych a rozhlasových staníc či kultúrnych ustanovizní, zákaz obchodovania so zbraňami, chemickými a ďalšími látkami, ako aj s alkoholom, osobitný režim vo sfére výroby a predaja liekov s obsahom narkotických látok, zákaz zmeny miesta pobytu osôb v povinnej vojenskej službe bez povolenia príslušného vojenského komisára alebo teritoriálneho oddelenia rozviedky SBU a povinnosť pre občanov i právnické osoby ubytúvať vojakov. Môže dôjsť aj k evakuácii obyvateľstva, zavedeniu prídelového systému na zabezpečenie zásobovania potravinami či odvolaniu vedúcich predstaviteľov firiem, ktorí neplnia nariadenia o stannom práve.